Ruský prezident Vladimir Putin zrušil realizáciu plánu, podľa ktorého mal byť najväčší plynársky koncern sveta, Gazprom, rozdelený na niekoľko menších podnikateľských jednotiek. Okrem iného malo byť z neho vyčlenených 150 tis. km plynovodného potrubia. Podľa autorov plánu sa táto sieť mala osamostatniť, čím by sa vytvorili podmienky na to, aby mohla slúžiť aj iným producentom zemného plynu. Pod novým šéfom Alexejom Millerom získal koncern späť podiely v dcérskych firmách, ktoré už pokladal za stratené. V súčasnosti dosiahol štát v koncerne 51-percentný podiel, ale v dokumentoch sa ešte stále uvádza, že to je 38,4 %. Neprehľadná štruktúra sťažuje záujemcom možnosť vstúpiť do ruského plynárenstva. Svetová banka a MMF pokladajú ruský plynárenský monopol za prekážku na vstup krajiny do Svetovej obchodnej organizácie. Pritom ropné spoločnosti ako Yukos, Lukoil, TNK a Surgutneftegaz vložili stovky miliónov dolárov do rozvoja ťažby plynu v nádeji, že ho budú môcť sieťou plynovodov dodávať odberateľom doma a v zahraničí.