To, čo sa predpokladalo už dlhšie, je po piatku skutočnosťou -- Česká republika zostane po odchode Václava Havla z funkcie od 3. februára bez hlavy štátu. Ani jeden z trojice kandidátov, ktorí nastúpili do druhej voľby -- V. Klaus, J. Moserová a M. Zeman -- nezískal v opakovanej voľbe dostatočný počet hlas, čím nastala patová situácia: nijaké zoskupenie nemá dosť síl na presadenie vlastného kandidáta, zato však môže úspešne blokovať iného.
Došlo k stavu, aký spred niekoľkých rokov poznáme i z domácich pomerov v Slovenskej republike. Na Slovensku sa vtedy poslanci po viacerých neúspešných pokusoch zhodli na rozumnom riešení, ktorým umožnili priamu voľbu hlavy štátu občanmi. V Českej republike zatiaľ ďalší vývoj nie je známy. Možnosti sú v zásade dve -- pristúpiť na podobné riešenie ako na Slovensku, teda na priamu voľbu alebo pokračovať vo volebnom maratóne. Pravda, druhá možnosť má zmysel iba vtedy, ak by sa dosiahla zhoda politických strán na vhodnom kandidátovi. A taký len tak ľahko z neba nepadne, čo je zrejmé z počtu hlasov, ktorý ten-ktorý politik zatiaľ dostal. Tu sú volebné počty komplikovanejšie o to viac, že existuje i druhá komora parlamentu a situácia tak vzdialene pripomína pomery v bývalom federálnom zhromaždení s jeho snemovňou ľudu a snemovňou národov. Možností na kombinácie a neraz i špekulácie je oveľa viac.
V dvoch kolách prezidentských volieb sa zatiaľ predstavilo šesť uchádzačov, z toho jediný, V. Klaus, v oboch. Keďže však ani on, ani M. Zeman či P. Pithart, ako kandidáti, ktorým sa dávali najväčšie šance, nezískali dostatočnú podporu -- o ostatných ani nehovoriac --, o zmysle ďalšej voľby bez predbežnej dohody rozhodujúcich síl možno pochybovať.
"Zeman na známkach nebude," kričal jeden z kolegov v tlačovom stredisku, keď sa dozvedel prekvapujúcu novinu, že nedávny premiér vypadol z hry už v piatkovom prvom kole. To môže byť predbežne pravda, avšak ak by sa zaviedla priama voľba, karty sa budú rozdávať znova. Takýto krok si vyžaduje zmenu ústavy, čo by pravdepodobne znamenalo aj viac ako polročné obdobie bez "hradného pána". Ozvali sa síce už aj názory, že priama voľba by sa z úsporných dôvodov dala stihnúť spoločne s referendom Čechov o vstupe do Európskej únie v polovici júna t. r., to je však skôr nereálne.
Prezidentské právomoci si po odchode V. Havla rozdelia medzi seba premiér V. Špidla a predsedovia oboch komôr parlamentu L. Zaorálek a P. Pithart. Vzhľadom na isté "záujmové" skupiny, ktoré reprezentujú, sa do mysle vkráda podozrenie, že vzniknutá situácia bez prezidenta im napokon ani tak veľmi nebude prekážať. Hovorí sa predovšetkým o obsadení deviatich miest členov Ústavného súdu, ktorým sa v máji skončí mandát. Vymenovať ich je právom hlavy štátu -- ale v načrtnutej situácii by to bol predseda snemovne.
V každom prípade sa najbližšie dni budú vyznačovať čulým ruchom. Existuje totiž i dosť takých politikov, ktorí vnímajú súčasnú situáciu ako istú degradáciu, lebo až doteraz si ju nedokázali predstaviť a boli náchylní takýto stav interpretovať ako nedostatočnú stabilitu politických pomerov -- ak sa to dialo v zahraničí. Teraz majú takúto situáciu pred vlastným prahom.
StoryEditor