Od 1. januára 2000 je účinný zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky. Ním sa legislatíva v skúšobníctve Slovenska prispôsobuje európskym normám. Prínos zákona je popri zladení noriem aj v zjednotení postupov posudzovania zhody a certifikácie v súlade s koncepciou používanou v EÚ. Zákon a ďalšie záväzné predpisy a zákony, vrátane zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom a zákona o ochrane spotrebiteľa, vytvárajú nový systém ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami.
Pre výrobcov, dovozcov a distributérov je uplatnenie tohto zákona prínosom z hľadiska zjednocovania procesu posudzovania zhody. Musia však zabezpečiť posúdenie zhody vlastností výrobku s predpísanými požiadavkami. Táto povinnosť im ostane aj po 1. 1. 2003, keď táto -- už európska -- legislatíva bude platiť v plnom rozsahu. Vyhlásenie o zhode bude môcť urobiť výrobca, ale na základe vykonaných skúšok. Nový prístup je a bude pre výrobcov podstatne náročnejší, pretože na výrobok sa môžu vzťahovať viaceré nariadenia vlády a pravidlom je, že väčšinou to budú minimálne dve-tri normy.
Elektrotechnických výrobkov sa zväčša týkajú nariadenia vlády SR o postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia v určitom rozsahu napätia, o technických požiadavkách na výrobky z hľadiska elektromagnetickej kompatibility, nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na strojové výrobky, a prípadne nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky. Na trh možno uviesť len bezpečné výrobky, bez ohľadu na to, či sú určené na osobnú potrebu alebo na profesijné použitie. Výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi.
Práve neznalosť týchto predpisov alebo ich podcenenie už vo fáze návrhu výrobku spôsobujú, že dochádza k nedodržaniu lehoty certifikácie, lebo tá sa predlžuje o čas potrebný na odstraňovanie zistených nedostatkov. Druhým dôvodom nedodržania termínu môže byť nedostatočné spolupôsobenie prihlasovateľa. Lehota certifikácie za normálnych okolností nie je v žiadnom prípade 6 mesiacov, zmluvné termíny v EVPÚ, a. s., sú najviac dva mesiace. Pre dobre pripraveného výrobcu nie je problém tento proces zvládnuť, dokázali to aj niektorí členovia Cechu elektrotechnikov -- napr. firma KOVEL -- a certifikačná značka sa im stala dôležitým marketingovým prvkom, ktorý im pomáha zabezpečiť úspech na trhu. Ani cena za certifikáciu jednoduchých výrobkov nedosahuje úroveň 20- až 25-tisíc, ako tvrdí Ing. Kesegh, ale pohybuje sa v rozpätí 15 000 -- 16 750 Sk + DPH.
Certifikácia je proces, ktorý zabezpečuje ochranu používateľa pred nebezpečnými výrobkami, ale aj istotu pre výrobcu, že jeho výrobok je bezpečný. Naša skúšobňa Nová Dubnica v roku 2001 zachytila na trhu 34 nebezpečných výrobkov a zároveň v procese certifikácie neuspelo ďalších 112 výrobkov -- nezískali certifikát, pretože boli nebezpečné. Podobná situácia je aj v krajinách V4, čo potvrdzujú informácie zo systému TRAPEX.
Súhlasím s názorom autora článku, Ing. V. Kesegha, že súčasná legislatíva neumožňuje jednoduchší vstup na trh výrobkom vyrábaným kusovo, ale zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky plne kopíruje európsku legislatívu. Navrhujeme v tejto veci rokovať s príslušnými orgánmi štátnej správy a v rámci negociačných rozhovorov na určité obdobie zabezpečiť výnimku z dôvodu podpory rozvoja malých a stredných podnikateľov.
StoryEditor