Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Ján Tušim chystá veľké zmeny vo fungovaní tejto inštitúcie. Uprednostnia sa mobilizačné rezervy (počíta sa s nimi pri uvedení ekonomiky do vojnového stavu) a pohotovostné zásoby (umožnia obyvateľstvu prežiť prvé kritické dni po vzniku vojenských aj nevojenských krízových situácií). Hmotné rezervy sa zredukujú. Je to uvedené v Koncepcii rozvoja štátnych hmotných rezerv, ktorá smeruje do Bezpečnostnej rady a do vlády. "Reaguje sa tak na naše začlenenie do NATO a únie. Ekonomická bezpečnosť štátu sa zvýšila, pre mierový chod ekonomiky už netreba taký počet a objem komodít," informovala HN riaditeľka kancelárie predsedu Andrea Vavríková. Výnimkou je ropa a ropné výrobky. V hmotných rezervách sa teraz ochraňuje 39 komodít, čo je o 12 menej ako v roku 2001. Z toho je 10 poľnohospodárskych či potravinárskych. Sortiment a objem podlieha utajeniu. Koncom marca správa rezerv evidovala hmotné rezervy za 3,68 miliardy korún a do roku 2006 by sa ich objem mal znížiť o 1,74 miliardy. Už prestali ochraňovať niektoré kovy, ešte sa zníži objem ich zásob, ten sa zníži aj pri hnedom uhlí a mäse. "Náklady na ochraňovanie mäsa sú vysoké a jeho predaj je problematický," vysvetľuje Vavríková. Mnohé komodity sa presunú do skladov správy rezerv, takže sa ušetrí na prenajímaní objektov. Objemy a sortiment mobilizačných aj hmotných rezerv určuje na návrh rezortov ministerstvo hospodárstva vo svojich krízových plánoch. "Od januára píšeme listy na rezorty s cieľom prehodnotiť výšku a sortiment hmotných rezerv. Väčšinou nie je ochota," pokračuje Vavríková. Pritom správu limitujú financie pridelené z rozpočtu. Štát jej na tento rok pridelil zhruba 700 miliónov korún. Z toho 400 miliónov na kapitálové výdavky a tie sa použijú prevažne na nákup nových ropných zásob. Na naplnenie úniových cieľov v ropnej bezpečnosti treba do roku 2008 vytvoriť deväťdesiatdňové zásoby ropy či určených ropných výrobkov.
Hmotné rezervy sa po ich zredukovaní môžu stať samofinancovateľné. Pomôžu k tomu príjmy zo zápožičiek pre komerčné subjekty. Využívajú ich roľníci, napríklad za zápožičku obilnín platia podľa jej doby poplatok vo výške aspoň dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. "Pri zámenách a zápožičkách správa minulý rok dosiahla obrat 8 miliárd korún," informuje ekonomická riaditeľka správy Marta Gajdošíková. Zápožičky si už správa zabezpečuje zálohovo v hodnote zapožičaného objemu. Od roku 2003 nové pohľadávky správe nepribudli, z predošlého obdobia ich eviduje za 5,6 miliardy korún.
Podľa uznesenia vlády, sa mali na správu rezerv presunúť kompetencie pri metodike rezerv z rezortu hospodárstva. Nestalo sa tak, naopak, vláda chce správu rezerv začleniť pod tento rezort, aby sa ušetrili financie. Vavríková oponuje: "Ak budeme samostatný subjekt, dokážeme zabezpečiť vecnú a finančnú neutralitu riadenia rezerv. Naopak, neviem si predstaviť ,ako by ministerstvo vstupovalo do zmluvných obchodných vzťahoch pri ochraňovaní rezerv či odpredaji majetku." Navyše rezorty môžu mať pokušenie z peňazí mobilizačnej podkapitoly riešiť svoje problémy. Vavríková si vie predstaviť fungovanie správy rezerv ako akciovej spoločnosti, musela by však na niektoré činnosti dostávať príspevok od štátu.
| Majetok správy štátnych hmotných rezerv v mld Sk |
| – hmotné rezervy |
3,7 |
| – mobilizačné rezervy |
2,1 |
| – ropné zásoby |
2,6 |
| Zásoby celkom |
8,4 |
| Pohľadávky |
5,6 |
| Finančná majetok |
2,2 |
| Hmotný investičný majetok |
1,25 |
| Spolu |
17,5 |
| Zdroj: Koncepcia rozvoja štátnych hmotných rezerv |
