Pre niektorých z nás je leto plné kvetov pohromou. Znamená totiž alergickú nádchu, ktorá sa týka asi 10 -- 25 % populácie a kvalitu života postihnutých ovplyvňuje významnejšie ako napríklad astma. Znižuje výkonnosť, vplýva na schopnosť sústrediť sa, vyčerpáva celý organizmus. Náklady na liečbu sú vysoké a majú stúpajúcu tendenciu. Podľa údajov VšZP to v roku 2000 bolo 140 Sk za mesiac na jedného poistenca, čo sú tretie najvyššie náklady spomedzi všetkých ochorení prepočítané na jedného poistenca. Za najlacnejšiu "liečbu" sa pritom pokladá vzdelávanie lekára i pacienta. Podporuje ho aj farmaceutická firma GlaxoSmithKline, ktorá vyšla lekárom v ústrety publikáciou Moderný pohľad na diagnostiku a liečbu alergickej nádchy. Pacienti by sa mali riadiť radami svojho lekára, poznať peľový kalendár a vyhýbať sa kontaktu s alergénmi, na ktoré sú citliví. Ak užívajú lieky, mali by ich užívať pravidelne, podľa odporúčaní lekára a výrobcu.
Alergická nádcha je imunologický zápal sliznice nosovej dutiny charakterizovaný kýchaním a svrbením v nose, jeho upchatím alebo výtokom z neho. Postihnutého navyše svrbia, pália a slzia mu oči, zalieha mu v ušiach, môže horšie počuť, má poruchy dýchania v spánku až astmatické záchvaty. Alergická nádcha má na kvalitu života pacientov neraz závažnejší vplyv ako astma. Budí ich zo spánku, znižuje ich pracovnú výkonnosť, zo strachu, že sa nakazí, ich neraz negatívne vníma aj okolie. Alergické nádchy môžu byť sezónne (senná nádcha, polinóza a pod.) i celoročné. Spúšťačmi a vyvolávačmi sezónnej alergickej nádchy sú peľ drevín, tráv a bylín, submikrónový prach rastlín (šťava, časti kvetov, chĺpky, vata, časti listov a plodov), spóry húb (plesní) a polutanty životného prostredia (cigaretový dym a splodiny spaľovacích motorov). Spúšťačmi celoročnej alergickej nádchy sú alergény prítomné celý rok v životnom prostredí -- najčastejšie bytové (prach, roztoče, domáce zvieratá). Alergická nádcha býva často spojená s bronchiálnou astmou. Trpí ňou 10 -- 40 % pacientov s alergickou nádchou (oproti 2 -- 5 % v celej populácii), a naopak, alergickú nádchu má 25 -- 50 % astmatikov (oproti 10 -- 25 % v celej populácii). Inými komplikáciami pacientov s alergickou nádchou sú nosové polypy, ktorými trpí až 25 % pacientov v porovnaní so 4 % v bežnej populácii.
Za účinnú terapiu, ktorú môže predpísať otorinolaryngológ, alergológ a pneumológ, sa v súčasnosti pokladá liečba nosovými kortikosteroidmi, nosovými či očnými a celkovými nesedatívnymi antihistaminikami. Vo vrchole sezóny ich však užíva len asi 90 000 pacientov, či je iba 1,8 % postihnutých a predá sa asi 120 000 balení kvapiek do nosa proti nádche (2,4 % pacientov). Tieto lieky by sa však nemali užívať dlhšie ako 7 dní, pretože paradoxne môžu pacientovi zhoršiť príznaky.
StoryEditor