Prekvapujúce ukončenie rokovaní o predaji Telekom Austria (TA) medzi štátnym holdingom Österreichische Industrie Holding AG (ÖIAG) a švajčiarskou spoločnosťou Swisscom vo štvrtok vyvolalo rozruch na viedenskej burze. Akcie Telekomu sa prepadli až o 20 percent, čo trhovú hodnotu firmy znížilo o 1,2 miliardy eur. Podľa denníka Die Presse burza musela dočasne vyradiť akcie TA z obchodovania. Tento vývoj pocítil aj hlavný index ATX, ktorý taktiež zaznamenal výrazný pokles. Akcie sa však v piatok dopoludnia opäť zotavili o 1,75 percenta na 11,60 eura. Naproti tomu akcie Swisscomu v Zürichu vzrástli o 1,2 percenta na 414 švajčiarskych frankov.
Obidve strany vyjadrili poľutovanie z ukončenia rokovaní. Šéf Swisscomu Jens Alder za hlavný dôvod krachu označil "výlučne politické príčiny" v Rakúsku. Rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser totiž údajne žiadal od vlády písomné potvrdenie, že schváli transakciu aj zmenu v zákone o ÖIAG, keďže holding v súčasnosti nemôže kupovať nové podiely. Keďže však do štvrtka rána žiadna odpoveď neprišla, rokovania boli zrušené. Grasserovo oficiálne vyhlásenie, že víta zrušenie rokovaní, vyvolalo prekvapenie nielen v holdingu, ale aj medzi pozorovateľmi. A hoci Swisscom bol očividne pripravený na veľké ústupky, Grasser hovoril o "nedostatočne splnených podmienkach".
Minister financií ďalej uviedol, že vzhľadom na neúspech rokovaní vláda predá 17 percent spoločnosti na burze a štát si ponechá 25 percent plus jednu akciu. Až neskôr rozhodne, či ešte bude hľadať strategického partnera pre TA.
Podľa pôvodného modelu mal ÖIAG za svoj 17,2-percentný podiel získať 1,313 miliardy eur v hotovosti a za zvyšných 25 percent 11-percentný balík v novom koncerne Swisscom Telekom Austria, ako aj právo veta. Profitovať mala aj viedenská burza, kde malo byť ešte dva roky 20 percent akcií kótovaných vo forme rozptýleného vlastníctva. Firmy sa ďalej dohodli, že centrála TA zostane vo Viedni a zároveň prevezme kompetenciu za strednú a východnú Európu. Okrem toho malo Rakúsko získať dve kreslá v štvorčlennom Predstavenstve TA a dve miesta v novom koncerne.
V Rakúsku sa však proti tomuto plánu zdvihol veľký politický odpor. Transakciu okrem opozície kritizoval aj minister hospodárstva Martin Bartenstein a najvyšší predstaviteľ spolkového štátu Korutánsko Jörg Heider. Ten oznámil, že sa postará, aby príslušná zmena v zákone nedostala potrebnú jednohlasnú podporu ministerskej rady. Opozícia vytýka ministrovi najmä to, že krátkodobo potreboval peniaze do rozpočtu a kvôli tomu riskoval škody na kapitálovom trhu.
Alder hovoril o premrhanej šanci a poprel špekulácie, že transakcia narážala na veľké prekážky aj vo Švajčiarsku. Nepochybuje ani o tom, že správna rada Swisscomu a následne aj švajčiarska vláda by projekt schválili.
Avšak švajčiarski politici navádzajú na zdržanlivosť. Podľa ich názoru, ak Swisscom má veľa peňazí, mal by ich vrátiť štátu a neivestovať do dobrodružných projektov. Narážajú tým na "vývrtky" spoločnosti z nedávnej minulosti.
Swisscom totiž kúpil väčšinový balík v nemeckom Debiteli za dve miliardy eur, no už začiatkom júna tohto roka ho musel predať za 600 miliónov eur. Swisscom do expanzii v Nemecku investoval celkovo 2,9 miliardy eur. V rokoch 1993 až 1997 začala spoločnosť kupovať podiely vo firmách v Česku, Indii a Malajzii. A hoci celkové straty nie sú známe, Swisscom musel odpísať viac než 670 miliónov eur. Všetko iné len nie lukratívny bol aj podiel Swisscomu v rakúskom UTA, kde mal do roku 2002 väčšinový balík.
Swisscom má v očiach švajčiarskej verejnosti naštrbený imidž. Odvtedy, čo spoločnosť v októbri minulého roka oznámila zrušenie 655 pracovných miest a zároveň vykázala prevádzkový zisk 2,7 miliardy eur, označujú médiá Aldera za "zabíjača pracovných miest".
TA predstavoval pre Swisscom, ktorý zápasí s klesajúcimi ziskami, šancu uniknúť z nasýteného domáceho trhu a otvoriť si dvere do východnej Európy. Podľa denníka Financial Times Deutschland dcérske spoločnosti TA v Chorvátsku, Slovinsku a Lichtenštajnsku majú spolu 1,7 milióna klientov a vykazujú ročný obrat takmer 400 miliónov eur. Okrem toho má TA v ČR internetovú dcéru s obratom približne päť miliónov eur. Tienistou stránkou je fakt, že hoci TA je so 43 percentami jednotkou na svojom domácom trhu, konkurenti agresívnou cenovou stratégiou bojujú o priazeň používateľov mobilných telefónov.
StoryEditor