O slovo sa prihlásil David O´Sullivan, generálny tajomník Európskej komisie: "Kto by sa chcel podeliť o svoj rezort?" Húf úradníkov však zostal mĺkvy. Ochotu niečo meniť neprejavil nikto zo zhromaždených generálnych riaditeľov EK. Napokon sa prihlásil jediný: Francúz Jean-Paul Mingasson, generálny riaditeľ odboru priemyselnej politiky a telekomunikácií - odboru, spadajúceho do pôsobnosti fínskeho komisára Erkkiho Liikanena.
Táto scéna, ktorá sa odohrala nedávno v sídle Európskej komisie, je pre európsky "superúrad" symptomatická. V máji 2004 sa totiž počet komisárov Európskej komisie rozrastie a tí doterajší budú musieť urobiť miesto pri stole desiatim novým.
V prístupových dohodách je síce klauzula, že títo desiati noví komisári nebudú mať spočiatku nijaké samostatné rezorty, ktoré by viedli, ale predseda komisie Romano Prodi má iný názor. Sám opustí úrad v novembri 2004, ale chce, aby už teraz bolo jasné, ktoré odvetvia preberú noví komisári. Jeho úradníci však nie sú nadšení a hrajú tzv. úradnícke mikádo, plne v duchu zásady, že kto sa pohne prvý, prehrá. Všemocní generálni riaditelia - dnes je ich 29 - sa jednoducho boja straty vplyvu. Napríklad Alexandra Schauba, ktorý vedie úrad komisára Fritza Bolkensteina, zodpovedajúceho za oblasť vnútorného trhu, by zmena mohla postihnúť ako prvého. Pod vnútorný trh totiž zatiaľ patria aj finančné služby. Podobné "nebezpečenstvo" rozdelenia hrozí aj pre oblasť dopravy a energie či hospodárskej súťaže.
"Takéto reflexy sú normálne," snaží sa zmierniť situáciu hovorca predsedu Európskej komisie Rejo Kemppinen. Dodáva, že rozhodnutie bude nakoniec závisieť od politikov, úradníci sa budú musieť skloniť. I tak však terajší stav nevrhá príliš dobré svetlo na Európsku komisiu, ktorej členovia neraz zápasia i s nechuťou púšťať sa do riešenia vážnejších problémov. Dôkazom je napríklad Liikanen, známy svojou snahou o bezkonfliktnosť. Keď sa nedávno v Európskej komisii rozhodovalo o pomoci francúzskemu koncernu Alstom, "najvyšší priemyselník Európy" sa radšej vybral na služobnú cestu do Číny a Južnej Kórey napriek výslovnej žiadosti Paríža, aby neodchádzal. Útechou pre kritikov je fakt, že tento Fín sa v novembri 2004 vráti do vlasti. Jeho nasledovníkom by mohol byť Günter Verheugen, doterajší komisár pre otázky rozšírenia EÚ. (hn/gaf)
StoryEditor