StoryEditor

Trens po zmene akcionárov hľadá novú perspektívu

24.08.2004, 00:00
Jozef Margetinec bol od roku 1975 do roku 1990 podnikovým riaditeľom TOS Trenčín, po privatizácii jeho spolumajiteľom a od 1. júla 1993 predsedom predstavenstva. Až tohto roku v máji ho na čele spoločnosti, ktorá sa v roku 1998 premenovala na Trens, v tichosti vystriedal Peter Bacmaňák.
Jozef Margetinec bol od roku 1975 do roku 1990 podnikovým riaditeľom TOS Trenčín, po privatizácii jeho spolumajiteľom a od 1. júla 1993 predsedom predstavenstva. Až tohto roku v máji ho na čele spoločnosti, ktorá sa v roku 1998 premenovala na Trens, v tichosti vystriedal Peter Bacmaňák.
Trens dosiahol v uplynulom roku stratu 88,2 milióna korún, hoci podnikateľský plán rátal iba s 1,4 milióna korún. Výnosy tohto výrobcu obrábacích strojov medziročne klesli o vyše 12 percent a jeho strata sa prehĺbila o 31,9 milióna korún. Firme sa nedarilo a dva roky za sebou evidovala výrazné zhoršenie hospodárskych výsledkov.
V prvom kvartáli tohto roka mal Trens splatiť úvery, ktoré je poskytli HVB Bank Slovakia, Istrobanka a Československá obchodná banka. Keďže sa tak nestalo, uvedené banky, v ktorých prospech bol založený takmer všetok majetok Trensu, zablokovali účty a sťahovali si z nich prostriedky na uspokojenie svojich pohľadávok. Trens si pomáhal rozpredávaním majetku.
Napokon dlhoroční rozhodujúci majitelia spoločnosti Margetinec a Jaroslav Vranka, ktorí vlastnili 87-percentný balík, v marci predali 60 percent akcií po 150 korún za kus. Ešte v júni 1999 mali Margetinec a Vranka 160-tisíc akcií (25,36 percenta základného imania) a svoj podiel si zvyšovali prostredníctvom verejnej ponuky (po 70 korún za akciu). V marci tohto roku ich 60-percentný podiel v akcionárskej štruktúre nahradili firmy Klingenberg Anstalt a Sunnyhill Investments, známe obchodovaním s Istrokapitálom. Tieto firmy získali každá po 30 percent akcií. Vzápätí bratislavská burza zaznamenala prevod približne 26,5-percentného balíka akcií po 710 korún za kus (celkovo 114,7 milióna korún). V júni došlo k ďalšiemu priamemu prevodu akcií Trensu, tentoraz takmer 10-percentného balíka za 719 korún za kus (45,3 milióna korún).


Rozhovor s predsedom predstavenstva Trens Petrom Bacmaňákom
Chceme pokračovať vo výrobe obrábacích strojov

Ako sa po týchto prevodoch ustálila akcionárska štruktúra firmy?
- Trens má už viacero majiteľov, medzi dominantnými vlastníkmi zostali páni Margetinec i Vranka (sú v dozornej rade) a druhými sú dve zahraničné spoločnosti. Nepovažujem za potrebné ich špecifikovať.

Prečo? Veď ste verejne obchodovateľná spoločnosť?
- Pretože akcie spoločnosti sú voľne obchodovateľné a od posledného valného zhromaždenia sa akcionárska štruktúra už mohla zmeniť.

Aký je prínos nových vlastníkov?
- Vymenili prezidenta i predstavenstvo spoločnosti, ktoré potom vymenilo aj vrcholný manažment podniku. Hlavná vlastnícka zmena sa uskutočnila v apríli, zmeny v topmanažmente až v júni. Význam týchto zmien by sa mal prejaviť koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. Ľudia, ktorí boli v manažmente, boli zaťažení dlhodobými problémami firmy, preto sme presadili do vedenia nových ľudí.

Ani vy ste nepracovali vo výrobe obrábacích strojov?
- Dlho som pracoval v strojárskom podniku, v slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným s americkým kapitálom, na rôznych pozíciách v topmanažmente a v posledných štyroch - piatich rokoch vo funkcii obchodného riaditeľa.

Od marca ste aj členom Predstavenstva Slovenskej plavby a prístavov a konateľom nitrianskej spoločnosti TOP-Stroj. Majú rovnakých majiteľov a akcionárov ako Trens?
- Nie.

Prečo ste začali rozpredávať majetok Trensu?
- Predaj majetku, ktorý inzerujeme na internete, je dlhodobá záležitosť. Začal sa už za predchádzajúcich majiteľov. Chcel by som však zdôrazniť, že ani v minulosti a ani dnes sa Trens nezbavuje majetku, ktorý súvisí s výrobným programom. Ide skutočne o nadbytočný majetok. Predaj, ale aj prenájmy majú svoje pravidlá, každý krok prehodnocujeme, aby mal pozitívny vplyv na hospodárenie firmy. Preto sme aj niektoré návrhy na predaj zastavili a snažíme sa majetok prenajímať. Znižuje sa totiž počet zamestnancov, a tým aj potreba priestorov. Trens mal v 80. rokoch štyritisíc zamestnancov, teraz iba 688.

K 1. februáru Trens prepustil 81 zamestnancov...
- Firmu budeme zoštíhľovať dovtedy, kým nezačne vytvárať pridanú hodnotu, ktorá bude úmerná počtu zamestnancov. Keď sme nastúpili, bola zlá štruktúra THP pracovníkov a robotníkov, zhruba jedna k jednej. Tento pomer už sme zmenili na 56 k 44 percentám v prospech robotníkov. Chceme dosiahnuť pomer 60 k 40.

Úvery ste už splatili?
- Áno.

Trens je predovšetkým exportná firma závislá od zahraničných trhov. Prečo sa mu prestalo dariť pri exporte?
- Analyzujeme, prečo v niektorých krajinách klesol predaj našich strojov. No nepredpokladám, že budeme radikálne otáčať smery vývozu, hoci chceme otvárať aj nové trhy.

Budete meniť výrobný program?
- Chceme pokračovať vo výrobe obrábacích strojov, tvoríme však novú stratégiu predaja. Analyzujeme názory odberateľov a distribútorov na naše stroje. Odbyt signalizuje, že výrobky sa neinovovali v takej miere, ako sa mali inovovať. Zanedbal sa vývoj.

Aká je perspektíva Trensu?
- Snažíme sa vytvoriť také východiská, aby v roku 2005 už nebol v červených číslach. Máme rozrobených viacero kontraktov, ak sa vydaria, mohol by už tohtoročný hospodársky výsledok dopadnúť okolo nuly, no potvrdiť sa to ešte nedá.

Vývoj hospodárskeho výsledku po zdanení spoločnosti Trens Trenčín (mil. Sk)

1998

19.8

1999

29.8

2000

14.8

2001

24

2002

-56.3

2003

-88.2

2004* -30
* Predpoklad
Zdroj: Trens, a. s.
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
25. apríl 2024 11:30