Konzervatívni nie sú klienti, ale poradcovia

Vo všetkých ekonomických periodikách sa môžeme dočítať, ako slovenskí investori vkladajú svoje peniaze do konzervatívnych aktív, konkrétne peňažných a dlhopisových fondov. Pritom investori na západ od našich hraníc majú svoje investície v oveľa väčšej miere zastúpené v akciách (v oveľa väčšej miere znamená niekoľko desiatok percent). Dokonca som sa dočítal jedno zdôvodnenie, že Slováci nemajú dlhodobé peniaze, a tak vzhľadom na investičné horizonty spomínaných preferovaných aktív, a tým aj ich likviditu, investujú na kratšie obdobia. Zaujímavé je aj to, že napriek zmene, ktorou prešli svetové akciové trhy v uplynulom období, na slovenskom trhu ako by sme o ničom nevedeli. Akcie sú naďalej akoby exotickým nástrojom na zhodnocovanie úspor. Investičný horizont akcií sa po skúsenostiach od roku 2000 posunul na sedem a viac rokov, čo je minimálny horizont napr. pre rodičov sporiacich pre deti, peniaze na vzdialené horšie časy, resp. peniaze na dôchodok atď. Tých dlhodobých cieľov majú aj naši občania určite veľa.
Pozrime sa však na to z druhej strany. Kto vlastne tým našim slovenským investorom radí? Sami sa rozhodujú, do ktorého z fondov uložia svoje peniaze? Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že tí tzv. investori danej problematike väčšinou vôbec nerozumejú a na 99 percent sa spoliehajú na poradcov, samozrejme, ak majú v nich dôveru. Keď sa pozrieme na štatistiky, cez ktoré kanály tečie najviac investícií do fondov správcov, určite zistíme, že sú nimi banky. Kto je vlastne konzervatívny? Klienti alebo tí, ktorí im radia? Keďže klienti tomu až tak nerozumejú, kto berie na seba zodpovednosť za rozhodnutia, kam s peniazmi? Potom je však namieste otázka: sú dobre informovaní, fundovane pripravení tí, cez ktorých klienti ukladajú svoje financie? V najbližšom čase sa asi znova dočítame, že slovenskí investori opäť vložili do fondov v niektorom týždni napr. tristo miliónov korún, z toho 95 percent do peňažných a dlhopisových aktív. Pritom akciové trhy vzrástli medziročne o 30 percent a je vysoký predpoklad ďalšieho obdobia rastu. Je zaujímavé zájsť do niektorej z bánk a spýtať sa, kam by ste mali investovať. Dokonca som počul, že investovať budeme môcť aj cez poštu. A v budúcnosti sa budeme možno aj čudovať, cez koho ešte. Ale nakoniec sú to peniaze slovenských klientov a oni sa predsa rozhodujú.
Samozrejme, akcie nesú iné riziká a iné predpoklady zhodnocovania, ale aj znehodnocovania. Je však minimálne zvláštne, ak sa rast akciových trhov takmer neprejaví pri alokácii aktív na Slovensku. Napríklad, jeden z mojich klientov mi prezradil, že v januári uložil doláre v nemenovanom assete cez nemenovanú banku vyhlasovanú za jednu z najlepších na Slovensku do dlhopisového dolárového fondu na dlhé obdobie. Pri historickej úrokovej sadzbe Fedu jedno percento v USA a začínajúcemu rastu ekonomiky je vysoký predpoklad znižovania výnosov v dlhopisových dolárových aktívach. Prečo to tam klient uložil? Lebo mu to tak povedali. Tak potom naozaj, kto je vlastne konzervatívny? Alebo kto koho ukracuje o výnosy?