Koncom minulého týždňa sa v Banskej Bystrici konala konferencia o cestovnom ruchu. Je to dobré, lebo v tejto téme máme čo doháňať. Len tak sa mohlo stať, že záver zaznel vlastne už na začiatok, keď vedúci jednej z katedier banskobystrickej univerzity Ján Orieška zdôraznil, že úroveň poskytovania služieb v oblasti cestovného ruchu na Slovensku má veľké rezervy, najmä pokiaľ ide o pohostinské a sociálne zariadenia. Ak má človek to nešťastie, že musí služobne cestovať po Slovensku, tak mu nerobí problém dobre sa ubytovať, ale v mnohých prípadoch sa aj nasýtiť bez nárokov na kvalitu. Okrem niekoľkých väčších centier, kde sa ponúka (v porovnaní s minimálnym európskym štandardom) aký-taký servis, je to bieda. Nehovoríme o úrovni, hovoríme o akýchkoľvek službách. Jednoducho ich niet. Ak sa na trošku odľahlejšom vidieku spýtate domácich, prečo široko-ďaleko niet reštaurácie či bufetu, spýtajú sa vás, kto by tam chodil. Na repliku, že kam by ľudia chodili, keď tam ničoho niet, odpovedia, že na vine je bratislavocentrizmus. Ten na vine skutočne do istej miery je, pretože ani jedna vláda nepredložila ucelenú koncepciu rozvoja cestovného ruchu. V nej by mali byť nielen aktivity štátu na pritiahnutie cudzincov (krása našej krajiny je náš jediný nerastný zdroj), ale predovšetkým systém, ktorý by povzbudil miestnu aktivitu, pritiahol a podporil mimovládne organizácie pôsobiace na tomto úseku a preniesol ťarchu výkonu služieb cestovnému ruchu do drobných prevádzok priamo v mieste. Lebo najmä v týchto drobnostiach sú rezervy. Nik sa k nám nepríde najesť a ubytovať, keď nemáme kuchyňu a posteľ.