Všetko mohlo vyzerať inak. Pláž Irakli, ktorá je známa svojou krásnou prírodou, tichom a prítomnosťou nudistov, má za sebou náročnú kapitolu. Bulhari na svojich 378 km pobrežia od čias komunizmu vybudovali letoviská, hotely a bazény, ktoré sa aj pre svoju cenovú dostupnosť tešia veľkej obľube nie len u našincov. O Slnečnom pobreží, Zlatých pieskoch (nie tých bratislavských), Primorsku či Pomoriu si minimálne počul. Irakli sa mala premeniť na ich obraz. Zasiahli však ľudia, ktorí sa nechceli zmieriť s tým, že jedinečnú pláž by investori premenili na ďalšiu z mnohých. Protestujúcim sa našťastie podarilo zachrániť ju pred buldozérmi.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Chýbajúca infraštruktúra ako benefit – pre koho ako...
Kde sa vlastne Irakli ukrýva? Nachádza sa na polceste medzi Burgasom a Varnou. Na pláž sa dostaneš po ceste, lepšie povedané „tankodróme“, ktorý má viac dier, ako rovnej asfaltovej plochy. Budeš potrebovať buď auto, bicykel, ale môžeš ísť aj pešo či stopom. Keď hľadáš pohodlie a všetko chceš mať hneď pod nosom, predovšetkým barmana, ktorý ti naplní tvoj bezodný pohár „all inclusive“, zváž, či ti to prekonanie dier na ceste stojí za to.
Tých, ktorí sa vyberú na Irakli z Obzoru, možno prekvapí križovatka, na ktorej sa z ničoho nič objaví nový asfalt vybudovaný pri parkovisku. Nie je to náhoda. V severnej časti pláže, bližšie k parkovisku, už dnes vidieť zásahy „civilizácie“ a nájdeš tu známky infraštruktúry. Táto časť sa nazýva Vaya podľa riečky, ktorá ňou preteká a ústi do mora. Riečku si užívajú najmä deti, ktoré ešte nedorástli do vĺn. Večer, keď sa všetko upokojí, k nej prichádzajú rybári. Ako správne predpokladáš, je pri nej aj o čosi viac komárov. Preto si nezabudni zobrať repelent.
Vaya je dobre udržiavaná a má požičovňu so slnečníkmi, kaviareň, malý obchod, miesto prvej pomoci a toalety. Je komerčnejšia, väčšina ľudí má na sebe plavky a sem-tam sa z nej ozýva aj iný jazyk, ako bulharčina.
Divoký juh
Každým krokom južnejšie sa to na Irakli „zdivočieva“. Slnečníky striedajú drevené kolíky zo stromov a kríkov, na ktorých sú zavesené plachty. V lese, ktorý obkolesuje pláž, je vidieť čoraz viac stanov a prístreškov. Kto nahliadne do útrob lesa, uvidí roztrúsené karavany, autá a stany. Bulhari tam prichádzajú so svojimi rodinami a vytvárajú malé skupinky zakempované medzi stromami. Niektoré miesta sú natoľko neprístupné, že našinec nechápe, ako sa tam dokázali so svojimi plechovými miláčikmi dostať. Na niektorých stanoch a prístreškoch je badať zub času, patria zrejme starousadlíkom.
Čím je človek bližšie k južnému cípu útesov, tým menej ľudí vidí. No neplatí priama úmera s výskytom naturalistov. Tu sa zastav. Naturalista je často vnímaný ako synonymum nudistu. Lenže na rozdiel od nudistov naturisti vyzdvihujú svoj postoj uprednostňujúci súlad s prírodou a rešpekt k životnému prostrediu. Niet preto divu, že Irakli je v Bulharsku ich hlavným stánkom. Nekonečne modré more tu lemuje krásne piesočnaté pláže obklopené útesmi a prírodou s jedinečnou faunou a flórou. Toto územie je chránené. Čo je super, je že pri samom južnom cípe pláže sa aj na obed môžeš cítiť ako Robinson Crusoe.
Večerný oheň
Ako ľudia riešia chýbajúcu infraštruktúru? Ak prídu autom, jednoducho sa nabalia. Mnohí, ktorým sa vyčerpali zásoby, sa strácajú v odľahlých častiach pláže, zatiaľ čo v rukách nesú veľké päťlitrové fľaše s vodou. Väčšina si ich napĺňa pri malom obchodíku, kde je vonku kohútik s vodou.
Na toaletu zrejme slúži more a les. Medzi lesnými cestičkami sa nachádzajú miesta s nižšou alebo vyššou koncentráciou kôpok s exkrementami, preto buď pri pohybe opatrný, prinajhoršom budeš mať šťastie.
S príchodom večera sa južná aj severná čas pláže pomaly vyľudňujú. Z okraja lesa vidieť stúpať dym a svetielkujúce ohniská– bohvie dokedy. Snáď tak skoro nevyhasnú.
