Unsplash/Danny de Groot
StoryEditor

Železničným tunelom na vlastný ostrov na Jadrane. Megalomanský plán mohol zmeniť dejiny Československa

Miroslav Kamody18.07.2021., 09:00h
Slnečné pláže a morská voda na dosah ruky len dve a pol hodiny vlakom popod Rakúsko. A to všetko na domácej pôde. Projekt tunela na Jadran a ostrova Adriaport vyráža dych aj dnes.
Lajkuj Brainee.sk na

Cestovanie po svete je dnes omnoho jednoduchšie, než v minulosti. Ak si odmyslíme súčasnú pandémiu, takmer nič nám nebráni cestovať do vysnívaných destinácií. Kedysi to však také jednoduché nebolo a dostať sa k moru bola výsada, ktorú si mohli dovoliť len niektorí.

Megalomanský projekt však mohol raz a navždy zmeniť dejiny Československa. Vznikol v roku 1975 v hlave profesora a vizionára Karela Žlábka a pokiaľ by sa ho podarilo zrealizovať, krajina by mala svoj vlastný ostrov na pobreží Slovinska s názvom Adriaport.

Tunelom až na Jadran

Aj keď sa to dnes zdá neuveriteľné, svojho času sa s projektom reálne rátalo. Na úvod bolo potrebné vybudovať 410 kilometrovú trať z Českých Budějovíc až na pobrežie Jadranského mora. Až 350 kilometrov malo viesť tunelom priamo pod zemou.

„V pôvodnom poňatí meral tunel tristopäťdesiat kilometrov a viedol cez Linz až do poslednej stanice s názvom Adriaport v dnešnom Slovinsku, vo vtedajšej Juhoslávii,“ opisuje základnú myšlienku projektu Vladimír Tvrzník, bývalý riaditeľ Pragoprojektu, ktorý na štúdii pracoval.

Unsplash/Kevin Hackert

​Práve rúbanina z razenia tunela sa mala použiť na vybudovanie umelého ostrova Adriaport, ktorý mal mať aj prístav, čím by sa otvorila nová obchodná cesta európskeho významu. V projekte nešlo spočiatku vôbec o rekreáciu, keby však vznikol, postupný rozvoj turizmu by ho určite ovplyvnil.

Stovky vlakov denne

Koniec koncov, pláže ostrova mali byť piesočné, a keďže by išlo o územie Československa, aj počas pandémie by si si mohol vychutnať morské vlny a pobrežné slnečné lúče takpovediac doma. Každý deň by na trať vyrazilo 220 nákladných vlakov a 36 osobných súprav, ktoré by jazdili rýchlosťou až 160 kilometrov za hodinu.

Vlak by zastavoval len v Linzi a v Klagenfurte, čo znamená, že pri mori by su bol za približne dve a pol hodiny. Pre porovnanie, trať z Bratislavy do Košíc meria 443 kilometrov a IC vlak so štyrmi zastávkami ju prejde za necelých päť hodín.

Stopka od Sovietskeho zväzu

V roku 1979 sa na celý projekt odborne pozrela spoločnosť Pragoprojekt. Z plánu vyplývalo, že by tunel bolo naozaj možné vytvoriť, no suma na výstavbu v tom čase predstavovala približne 300 miliárd korún.

Celý plán však nakoniec zatrhol Sovietsky zväz, ktorému sa nepáčilo, že Československo by takto získalo unikátnu cestu za železnú oponu. Oficiálne však bol projekt zavrhnutý pre nedostatok peňazí.

Bez Sovietov nebolo možné stavbu spustiť, no Žlábek sa nevzdával a naďalej viedol riskantné rozhovory s diplomatmi. Redaktor Jan Tůma mal možnosť stretnúť sa s tvorcom unikátneho projektu tesne pred jeho smrťou.

Vtedy sa Karel Žlábek vyslovil, že „za to, čo ročne dávajú veľmoci na vyzbrojovanie, by bolo možné postaviť 40 mojich tunelov!“ Veľký plán tak zostal len na papieri a my naďalej môžeme len snívať o tom, že by naša krajina niekedy mohla mať more.

Unsplash/Elizeu Dias

Nadčasový projekt

O tom, že tento projekt predbehol svoju dobu, nieť žiadnych pochýb. Koniec koncov, aj BBC konštatovala, že z neho čerpali napríklad aj projektanti Eurotunela, ktorý roku 1994 pod morským dnom prepojil železnice Francúzska a Anglicka.

Použili napríklad stredovú „tretiu“ rúru, ktorá mala slúžiť nielen na odvádzanie vody, ale zároveň aj ako záchranný tunel v prípade nebezpečenstva. Okrem toho sa nechali inšpirovať aj napätím 25 kV/50 Hz či kombinovanou prepravou automobilov, ktorá v Žlábkovom projekte mala miesto dávno predtým, ako sa naozaj ujala.

Ak by sa naozaj tunel na Jadran začal stavať, až približne v týchto rokoch by finišovala jeho realizácia. Pre porovnanie, v súčasnosti je najdlhším tunelom sveta Gotthardský železničný tunel, ktorý sa nachádza vo Švajčiarsku. Jeho dĺžka presahuje 57 kilometrov a otvorený bol v roku 2016. Oproti československému tunelu na Jadran však ide o drobca.

Návrat do Adriaportu

V roku 2013 vytvorila režisérka Adéla Babanová krátkometrážny dokumentárny film s názvom Návrat do Adriaportu. Tri mesiace pátrala po archívnych materiáloch a ľuďoch, ktorý sa na projekte podieľali, čoho výsledkom bol unikátny dokument.

Sama autorka chcela, aby sa na jej vízii Adriaportu spájalo prirodzené s nadprirodzeným. Vystupuje v ňom aj Gustáv Husák, ktorý sa rozpráva s generálom a je nadšený z megalomanského projektu.

Generál ho ale upozorňuje, že Česi môžu plávať len 200 metrov od pevniny. Ďalej by dali mínové pole alebo ostatný drôt, aby nemohli ujsť za lepším životom. Trailer na dokument si môžeš pozrieť nižšie.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 00:57